„lectio divina“

Kdekoľvek sa v živote nachádzame, Duch Svätý nás pozýva do aktívneho priateľstva s Kristom – Slovom, ktoré sa stalo telom a prišlo prebývať medzi nami (Ján 1,14). No ak máme vytvárať priateľský vzťah s Kristom, je dôležité naučiť sa počúvať ho, teda naučiť sa vnímať, čo nám chce Boh povedať. A jedným z najlepších spôsobov, ako počúvať Boha, je pravidelné čítanie Božieho slova.

Preto Vám chceme ponúknuť starobylý spôsob, ako s úžitkom čítať Božie slovo a aplikovať ho do svojho života. Volá sa „Lectio Divina“, čo doslova znamená „božské čítanie“, ale prekladá sa aj ako „duchovné čítanie“.

Lectio Divina je známe od prvých storočí cirkvi, už Origenes použil grécku frázu thea anagnosis (Božské čítanie), aby opísal spôsob, ako sa priblížiť prostredníctvom Písma k Bohu a k jeho vôli.

Táto prax sa stala bežnou, keď púštni otcovia a matky urobili Božie slovo základom pre svoju osobnú modlitbu. Krátko na to svätý Benedikt urobil prax Lectio divina základnou normou západného mníšstva. Od najstarších storočí až po dnešné časy je Lectio Divina životnou praxou, ktorá nás pozýva do intímneho vzťahu s Bohom.

Pápež Benedikt XVI. v roku 2005 zdôraznil, že jedným z účinných spôsobov, akým sa môže dnes obnoviť Cirkev, je práve Lectio divina. Povedal, že „stále čítanie Svätého písma, sprevádzané modlitbou prinesie Cirkvi novú duchovnú jar.“ Túto myšlienku upresnil slovami: „Medzi mnohorakým ovocím tejto novej biblickej jari by som rád spomenul rozšírenie sa starodávnej praxe lectio divina, duchovného čítania Svätého písma. Táto prax spočíva v dlhšom zotrvaní nad biblickým textom, ktorý sa opätovne číta, ba takmer „prežúva“, … s cieľom vyťažiť z neho takpovediac „šťavu“, ktorá by živila meditáciu a kontempláciu a stala by sa akoby životnou miazgou pre konkrétny život. Podmienkou praktizovania Lectio divina je, aby myseľ i srdce osvietil Duch Svätý, teda sám inšpirátor Svätého písma, a teda, aby boli disponované na postoj „nábožného počúvania.“ Takýto bol typický postoj Panny Márie, ako ho symbolicky predstavujú ikony zvestovania. Stačí, ak aj my dovolíme Duchu Svätému, aby nás viedol – tak, ako to urobila Panna Mária.

Žalmista vyznáva: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch“ (Ž 119, 105). Aj pre nás môže byť Božie Slovo svetlom, aby sme videli, kam máme kráčať v tomto čase zmätku a dezorientácie.